(Nm 21, 4c-9) Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“ Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“ Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.

O biblickej knihe Numeri pozri niečo v katechéze k prvému čítaniu (Nm 11,25-29) 26. nedele cez rok B (z tejto knihy je vybrané aj prvé čítanie na Nový rok – slávnosť Bohorodičky Panny Márie, konkrétne Nm 6,22-27, tzv. áronovské požehnanie).

K textu prvého čítania pozri tú istú katechézu ako na dnešné evanjelium (t.j. na 4. pôstnu nedeľu v roku B), keďže oba texty sú úzko prepojené symbolom medeného hada (resp. ohnivého, keďže meď farbou pripomína oheň, zvlášť v lúčoch odrážajúceho sa slnka).

Výklad tohto čítania prináša aj samotné Sv. Písmo v Knihe múdrosti 16,5-13: Bo i keď sa vyrútili na nich zúrivé a divé zvieratá a keď boli kynožení pohryzením skrútenými hadmi, predsa tvoj hnev až do konca netrval. Iba pre výstrahu postrašení boli na chvíľu, ale dostali znak spásy ako upomienku na príkazy tvojho zákona. Lebo kto sa (k nemu) obrátil, zachránený bol, nie skrz to, čo videl, ale skrze teba, spasiteľa všetkých. Nuž i týmto si našich nepriateľov presvedčil, že ty si ten, ktorý môžeš z každej biedy vytrhnúť. Veď ich zabíjalo uhryznutie kobyliek a múch, a nedal sa nájsť liek na záchranu ich života, pretože si túto trýzeň zasluhovali. Tvojich synov však neprevládli ani zuby jedovatých hadov, lebo tvoja milosrdnosť proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie. Boli totiž uhryznutí (iba) preto, aby pamätali tvoje slová, skoro však boli zas uzdravovaní, aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia, a tak neprišli o tvoje dobrodenia. Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko. Hlavným posolstvom tohto textu je výzva k dôvere v Pána, ktorý zachraňuje tých, ktorí dôverujú jeho slovu (znamenie „medeného hada“, dokonca aj znamenie „kríža“, je tu v podstate druhoradé, keďže aj „pohľad na kríž“ zachraňuje len ak je spojený s vierou v Božie slovo ohlasujúce spásu).

Aké to boli ale tie živé „ohnivé hady“, ktoré ľudí hrýzli? K akému druhu hadov patrili? To hebrejský text neumožňuje presne určiť, pretože výraz „ohnivý“, znie v hebrejčine „seraf“ (resp. saraf), ide teda skôr o odkaz na bájne mytologické okrídlené bytostí, ktoré si uctievali pohania (okrídlené hady, draky a podobne), ktoré snáď chrlili oheň, a Židia tento výraz začali neskôr používať na anjelov, resp. istý druh nebeských bytostí (por. Iz 6,2.6; oveľa viac sú ale v Starom Zákone spomínaní cherubíni – por. Gn 3,24; Ex 25,18, atď., väčšinou v súvislosti s archou zmluvy). Výraz „ohnivý“ je tu teda v súvislosti s hadmi použitý možno v zmysle „jedovatých hadov“ (hadie pohryznutie môžeme opisne označiť ako pohryznutie ohňom, keďže rana po takom uhryznutí páli), alebo prípadne ako symbol Božieho trestu, pričom nástrojom tohto Božieho trestu sú práve bytosti, ktoré si títo utečení otroci z Egypta pravdepodobne uctievali podľa vzoru svojich egyptských pánov ako „bohov“. V konečnom dôsledku však vôbec nemuselo ísť o hady, mohlo ísť povedzme o mor alebo inú nákazu (Pán trestal Izraelitov na púšti pre ich vzbury rôznymi spôsobmi, konkrétne aj morovou ranou – por. Nm 16,41-50), svätopisec chcel možno symbolom „ohnivých hadov“ povedať, že išlo o dielo „trestajúcich anjelov“ (serafov), možno v podobnom zmysle ako pri desiatej egyptskej rane (smrť prvorodených Egypťanov, por. Ex 12,23, kedy Egyptom prechádzal „Ničiteľ“, resp. „Hubiteľ“, možno v zmysle označenia Pánovho anjela).

(Ž 78, 1-2. 34-35. 36-37. 38) Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst. Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá. R. Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. R. No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali. Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní. R. On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. R.

Refrén: Pane, ty buď našou spásou.

Katechézu k Ž 78 pozri v priečinku na 18. nedeľu v roku B.

(Jn 3, 13-17) Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

K tomuto evanjeliovému úryvku pozri katechézy v priečinkoch na 4. pôstnu nedeľu v roku B (Jn 3, 14-21) a na Trojičnú nedeľu v roku A (Jn 3, 16-18).